Zhrešila; 1. časť

10. března 2013 v 18:32 | Lulush - báseň |  Cesta Bytia
Keď raz okúsite chtíč, je ťažké sa ho zas pustiť. Ste vtedy opantaní a nedokážete triezvo myslieť. Keď neviete, kde správne hľadať, vaším dočasným a jediným východiskom je spoveď, alebo teda uvoľňovanie myšlienok. Neskôr si vyčítate, čo ste uskutočnili a chcete ujsť kamsi hrozne ďaleko, sami od seba. Niekedy môžu byť tieto výčitky tak silné, až sa obrátite na Boha, ktorý však nepočúva... Potom vám už nezostáva nič iné, ako opustiť všetky tieto myšlienky a pozrieť sa skutočnosti do očí - minulosť skončila. Toto trápenie viac dnešku nepatrí. Poučme sa zo svojich chýb.

Toto je báseň zložená z troch častí, napísaná v priebehu jedného mesiaca.

Dátum napísania prvej časti: 14. 2. 2012




Spovedala som sa.
Vyslovila som toľko nevypočutých spovedí
Chcela som slobodu, chcela som lásku
Chcela som sa nájsť, no stratila som sa.

Nemala som v úmysle takto začať,
takto pokračovať.
Vyšlo najavo, že mám strach
Srdce chcela som svoje sťať
avšak premenilo sa v prach.

Rozplynulo sa vo svete myšlienok
a stratila si samu seba
v smútku spomienok.

Ty nie si dokonalá, dokonalí su iní,
stále myslíš si,
Myseľ ťa však odradzuje od toho, čo patrí ti.

Zrátala si niekedy,
pokúsila si sa o to,
koľko sĺz bolo vyronených pre to,
čo bolo?

Neúrekom a ešte viac,
strácaš sa stále viac.

Svieti pre teba mesiac.
Bola si mu vtedy vďačná, keď pre teba svietil?
Keď hrejivý plamienok v chladnej duši vznietil?

Nie.
A po tom sa ti tak veľmi cnie
Tušíš, ako to teraz znie.

Tvoj život bol skoro premrhaný
Je len pár vecí,
pre ktoré bol skutočne obetovaný

Chceš teda povedať - hovoríš o mne?
Zdá sa mi totiž, že nachádzam sa v sne.
Nepríjemná nočá mora,
kde steny sa ku mne upínajú zhora, zdola
Počujem plač detí a len ja som tu,
kto sa v tom ako jediný stratí.

Ty si svoj sen, nie si prebudená
Spíš a nedokážeš vstať,
hoci chceš byť prebudená.

Zabudnúť na minulosť,
žiť teraz a pre budúcnosť,
prehovoriť do duší,
no ty si jediná,
kto ich ticho ruší.

Biele ticho, krídla šedé,
sama s pýchou, city bledé.

Nesmiem sa stratiť, nechcem sa stratiť.
Musím sa dostať až na breh,
žiaľ, toto nie je Alicin príbeh
Stratená v predstavivosti,
nevedela, čo ju čaká,
jeden krok zo zvedavosti,
čosi ju tam silne láka.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alča Alča | Web | 10. března 2013 v 18:55 | Reagovat

Pěkné a silné... těším se se na další část :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama