Milovať nebolí. Bolia myšlienky a sklamanie. Je to nádherné, ale je to prekliatie. Nie ste triezvi. Ste opantaní. Nedokážete viac byť sami sebou. Až keď sa to začne vytrácať, možno pochopíte..Často neviem presne vyjadriť, čo cítim alebo ako to myslím, ale snažím sa hľadať tie správne slová, aby to čo najlepšie vystihli. V písaní veršov je to jednoduché. Volíte slová aké len chcete. Ale hovoríte v metaforách, ktorým niekedy neľahko rozumieť. Ale to je na básňach to, čo ich robí tak vznešenými.
Máte viac možností, ako si môžte verše vysvetliť, ale tá správna, počiatočná je len jedna.
Dátum: august 2013
Cez tŕnie a lásku ísti
a do bludného kruhu prísti
Myšlienky o vesmíre na Zemi
Žiadneho úniku nájsti
Len jedna jediná predstava
čo šťastie hneď rozdá
Takmer srdca zástava
a čakanie na to,
čo najbližšia noc dá.
a do bludného kruhu prísti
Myšlienky o vesmíre na Zemi
Žiadneho úniku nájsti
Len jedna jediná predstava
čo šťastie hneď rozdá
Takmer srdca zástava
a čakanie na to,
čo najbližšia noc dá.
Zelenavé nebuly
čo tiché sa zdajú byť
Hoc' len dlhší pohľad
a nemajú sa kde skryť
Druhý západ
rozkvitla ruža
Neodvratný spád
čakala už duša
Sloboda vo veršoch
nikde inde jej niet
Keď Amor strieľa po terčoch
nech ušetrí nás viet.
Nesiahaj po nebesá
všetko je klam
kde kážu mi sudcovia
"všetky srdcia zlám"
Láska je besná
je to jedno zviera
je to noc bez sna
je to v hrudi diera.
Netúžiac po nerestiach
len pohľad a dotyk
Ocitnúť sa na rázcestiach
kde láme sa zvyk.
Nič viac a nikto iný
Nič viac
len pod nohami míny.
Skrýva sa pod svoju podobu
hlasný šepot však počuť
Čo slovo neprezradí,
oči majú slobodu.
Dunenie v hĺbke
červená voda -
tečie rýchlejšie,
ako ide doba.
Keď potrebujem radcu,
chcem počúvať
Keď však nedá mi šancu
môžem len zomierať
Dažde padajú opäť
pokrývajú zmyslov päť.
Nejde však zastaviť pocit,
že prechovávam veliký cit
Slzy z nedostatku,
túžby a strachu
padajú zvrchu
leštia smútok...
Sú ich rieky,
nezastaví sa tok.
Verše nekonečné spriadať
jeden za druhým,
po jednom viazať
kým nezačneme zase prvým.
hlasný šepot však počuť
Čo slovo neprezradí,
oči majú slobodu.
Dunenie v hĺbke
červená voda -
tečie rýchlejšie,
ako ide doba.
Keď potrebujem radcu,
chcem počúvať
Keď však nedá mi šancu
môžem len zomierať
Dažde padajú opäť
pokrývajú zmyslov päť.
Nejde však zastaviť pocit,
že prechovávam veliký cit
Slzy z nedostatku,
túžby a strachu
padajú zvrchu
leštia smútok...
Sú ich rieky,
nezastaví sa tok.
Verše nekonečné spriadať
jeden za druhým,
po jednom viazať
kým nezačneme zase prvým.
Si velmi šikovná a talentovaná :) Tvoje verše majú dušu :)