Searching

6. srpna 2013 v 19:50 | Lulush - báseň |  Cesta Bytia
Keď sa všetko rúca, svetlo je v dohľade. Prichádza presne vtedy, keď má. Časy sú temné, ale nikdy netrvajú večne. Avšak niekedy len príliš dlho.. Vtedy si začnete uvedomovať svoje chyby a možno premýšľate nad tým, čo by ste mohli zmeniť. Potom príde odhodlanie, ktoré však nesmie padnúť. Treba ísť ďalej. Treba to dokončiť. Minulosť nás nesmie zastaviť, hoci mnoho z nás v nej stále žije a utápa sa v nej. Keď sami nechceme, nie je ľahké ju opustiť.
Dnešný svet je šialeným miestom. Sú v ňom "diery", ktoré ho robia lepším, ale len málokto do nich nazrie. Je v nich ticho, neplynie čas a sú čiastočným únikom od materializmu. Tam, kde sme skutočne všetci jedným..

Dátum: august 2013





Bol to jeden deň
keď som spatrila nekonečné
a splnil sa mi sen.

Sen lásky, nočných môr,
Svet nebies a smutných hor

Čiernota nastala napočiatku
a celý svet stál proti nám
Všetko bolo v neporiadku
a z istoty stal sa klam

Ľudská duša však neoblomná
Silná a sebaverná


Bože dobrý,
kde si bol a kde si teraz
opustili sme svoje svety naraz
a ktosi nový vyšiel z nory


Prečo minulosť zmeniť nemôžeme
a napraviť naše chyby
Možno by to bolo jednoduchšie
a zbaviť sa pocitu viny


Kto som, otázku si kladiem
avšak neviem, či sama si na ňu odpoviem.
Čo som bola a čo som dnes
Bože, ak tam si, lásku nekonečnú mi znes
prekliatie odožeň
a odvolaj povodeň.

Slovám ťažko rozumieť
len ruže nechať odumrieť.


Nedovolím človeku,
aby mi stál v budúcnosti
Len jednu dušu prekliatu
aby mi pokladal otázku cti

Žiadne pochopenie
len slov utopenie


Kde matka hniezdi
nemožno vrátiť sa tam
zo všetkého stal sa klam
jedinou nádejou sú pre mňa hviezdy

Nech hriešnikom je odpustené
a nevinným neuveriteľné
Len obria diera v stene
kam chytia sa myšlienky hnevlivé


Žijúci ležiaci
na smrteľných posteliach
a mŕtvi sediaci
na slnkom zaliatych poliach

Margarét dotyk, či ruží
príroda citlivá
už dávno tuší


Svet mizne pri niektorých
ako oni vo svetoch lucídnych
no nechcem aby sa stratil
láskou by sa len život skrátil
a plač by sa opäť vrátil

Kyvadlom veštci kážu
a osudy dvoch spoločne viažu

Nesprávnosti pocitov plné srdce
a z neistoty utkané vence


Ako začať odznova,
keď spomienky neustúpia
Čakám, že prichádza obnova,
a všetky myšlienky ustúpia


Čas je nekonečný a sám si plynie
ani sekundy chvíľa a všetko ťa minie
Kým nezastavíš, ruža ďalej hynie

Nebesá nech na zem poklesnú
Ctižiadostivosť nekonečná
Ľudia márniví
ktorých obklopujú len mračná

Pred príchodom svetla
najčernejšia je doba
Kým ruža pokvitla
no opantala ju mdloba

Do snov sa vrátiť
a nikdy nevyjsť
celý život stratiť
z cesty zas zísť

Nie.
Žijem život,
nie sny
Nech spatrím ešte slnka východ,
vedomie
a netopím sa v plesni

. . .

Kiež zvonce hlasné
pobijú ticho
a to nadnebesá jasné
nemenným dychom

Čoby blesk udrie
v krvavom prúde
dotykom bolesti
a vymyje všetky neresti

Iba tieň v tme nájsti
do izieb strachu vojsti
otázku -čo chceš- klásti
a len bludisko myšlienok nájsti
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kamíč kamíč | Web | 2. října 2013 v 20:23 | Reagovat

"Žijúci ležiaci
na smrteľných posteliach
a mŕtvi sediaci
na slnkom zaliatych poliach"

táto pasáž sa mi neskutočne páči!
úplne si to viem predstaviť zhmotnené ako nejaký surrealistický obraz.

inak vďak za chválu na blogu: 3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama