Len jedna z kapitol

27. září 2013 v 17:52 | Lulush - báseň |  Cesta Bytia
Kedysi dávno, zrodil sa príbeh. Príbeh lásky, nočných môr, sveta nebies a smutných hôr.. Aj takto znie istý úryvok, ktorého začiatok dokonale opisuje dianie v nasledujúcej básni.
Nespútaný a mladý život stretol údernú a bolestivú, na prvé zdanie krásnu smrť. Stačil len krátky čas na to, aby sa začalo diať nepredvídateľné. A nečakané. Viacero dní uplynulo, keď sa smrť prikrádala stále bližšie, vo dne v noci. Obmotávala si život, ktorý bol v presvedčení, že by pre smrť aj umrel. Nebolo viac ničoho, čo by prišlo životu dôležité, jediná bola smrť. No postupom času život veľmi zneistel... Nedostupnosť smrti pocítil ako sťatie hlavy novorodenému. Cítil sa osamelý a jeho doterajšie nadšenie bledlo.. No až pri konečnom bode zlomu sa apatia začala vytrácať a život sa zas prebudil. Zaiste nie celkom...
Život to mal aj dlho po bode zlomu ťažké. Opantávala ho temnota, udierali doň hromy-blesky. Bol nerozhodný. Ťažko sa mu existovalo bez smrti. Jedine čas mohol jeho rany zahojiť a znovuobnoviť zničené.. Tento príbeh je o tom, čo sa dialo okolo bodu zlomu..

Dátum: 17. január 2011






Nemá zmysel proti tomu bojovať, keď pre to moja vôľa nie je dostatočne silná.
Nemá zmysel si zbytočne nahovárať, že je to preč, keď na to pomyslím a myslieť prestať nechcem.
Začala som to konečne menej vnímať,
keď už mi to prestalo večne chýbať.
Chcela som na to prestať silne myslieť,
keď vtom zbadám,
že to začalo silnieť.

Neutrálny postoj k tomu s egom nemám,
všetko kvôli tomu, že pred tým stále unikám.
Nepostavím sa tomu tvárou v tvár,
radšej sa len previnilo prizerám.

Toľko som už mala dosť tejto absencie,
láska a nenávisť v jednom, ktoré nikdy nezahynie.

Neviem spozorovať, či sú moje ambície vyššie,
alebo či opäť klesli do hĺbky, plytšie.

Spomienky a krása mi stále opantávajú srdce,
vzplanuli na popol premenené a zľadovatelé.
Stále by dokázalo milovať,
avšak spomienky to nedovolia, v ľade horia.

Ak by mi Boh dal ešte príležitosť čokoľvek zmeniť,
vybrala by som si opäť veriť.

Bol si prvý, ktorý mi ukázal dokonalosť týchto svetov,
bol si pre mňa jediným rozhodnutím,
pocítila som znova vôňu zvädnutých kvetov
a zmenila sa v pach, do môjho srdca bodnutím.

Prerezal si ho na častí niekoľko,
nejednu vlastníš stále,
akoby z kože zvliekol si ho,
vďaka tebe je padlé.

Chcela by som vrátiť všetko späť
a vrátiť sa k tebe hneď.
No predtým, ako to potvrdím,
zatnem svoju päsť
a tvojho ducha v prach rozdrvím.

Potom už nebude žiadna myšlienka,
ktorá by sa vracala.

Nemalo zmysel všetky moje verše spáliť,
jediným zábleskom, všetky sa vedeli naspäť vrátiť.
Je čas ich všetky splatiť.

Hviezdy na nás zvrchu hľadia,
otázku si kladú,
koľko len zla ľudia
vytvoriť vedia.

Nikdy viac nezavriem oči,
aby som nespatrila tvoju pošpinenú tvár,
nikdy už neokúsim spánok v noci,
len aby som nevidela tvoj čierny žiar.

Bol to večne prekliaty dar.

Nechcem ťa viac spatriť v snoch,
vidieť Nás,
pri sebe stáť
oboch.
Vyštvala by som ťa z mojich snov,
no to by bol len ďalší boj;
pokiaľ sa nezačne tvoj zákerný lov,
budem si vravieť,: milovaný môj,
toľká úbohosť v tebe prekvitá,
rozkvitajú v tebe zvädnuté ruže,
čiernota cez teba preniká,
všetko, čo je v tebe,
sú len nemŕtve duše.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Daniel Daniel | E-mail | 27. září 2013 v 18:54 | Reagovat

Toto ma fakt dostalo, to vyjadrovanie je tak krasne temne  az clovek nevie co sa vlastne deje

2 kamíč kamíč | Web | 29. září 2013 v 19:57 | Reagovat

ten úvod ma zaujal,
a tvoja báseň je úžasne napísaná, mám z nej zvláštne zmiešané pocity, páči sa mi veľmi.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama