Kiežby..

1. února 2014 v 23:27 | Lulush - báseň |  Cesta Bytia
Je ťažké, až nemožné odporovať citom, bojovať s nimi alebo.. len stáť medzi dvoma možnosťami. A keď ostanete stáť nehybne na mieste, čas sa napriek všetkému musí hýbať, nemôže na vás čakať. Ani ľudia.
Preto načúvajte srdcu a vnútornému hlasu, dá sa tým vyhnúť rôznym sklamaniam. Nuž ale, nikdy sa nedá povedať, že urobíte správnu alebo nesprávnu vec, pokiaľ sa neriadite morálkou a spoločenskými zásadami, pretože po každej voľbe vo vašom živote sa tvorí nový príbeh, prichádzajú nové možnosti, ďalšie cesty a zatiaľ to nevyzerá, že by existovala nejaká kniha, v ktorej by bolo napísané všetko, čo urobíme, osud sa totiž môže zmeniť a vlastne sa neustále mení, je nevyspytateľný, ak nad ním nemáme "moc", ak nekonáme sami za seba. Mnohé veci sa mohli stať inak, ale stali sa tak, ako sa stali a teraz už je neskoro zabŕdať v minulosti. Možno ma isté činy a slová mrzia.. ale ničoho neľutujem.







Kiež bolo by múdre vzdať sa
Padnúť na kolená
A zaprisahať sa,
že viac nebudem videná

No ktorá možnosť je správna
Žiadna, a žiadna nesprávna

Len osud sa s nami pohráva
Bože, hľadala som ťa
No Diabol si ma s tebou podáva

Hlboko v podvedomí
Hnev a nenávisť koluje
Stále viac sa bojím,
kedy táto sopka vybuchne

---

Byť bez neho je ako byť bez vody
Hoc' ona aj z piesku trávu vytvorí
No nie dnes
A opäť spievam..
Bože, lásku nekonečnú mi znes


Všetko je preč
Vzali mi viac, než som si mohla myslieť
A než som sa stihla do zrkadla pozrieť

Pocit mŕtvej a dýchajúcej
Neodpúšťajúcej
A hrešiacej

Ľútosť ani hnev mi nenahradia
lásku a slobodu, ktorú iní postrádajú
a nevidia

---

Obdobie ticha
No hlučné, prestreľujúce kôru
Kým všetko vyprchá,
prežijem i stú nočnú moru

Nech oheň vzplanie
A blesky udrú do nás
Nech i vojna povstane
A ukončíme to posledný ráz

Buď posledné slovo vyslov
Alebo neodchádzaj
Neposielaj svojich poslov,
kým ti vravím "neodchádzaj"


Moje zlato navôkol
Ktoré od teba chránim
By si nikdy neukradol
Hoc' ty si jediný,
koho istotne zraním

Jeden šíp za druhým
Kudla, meč
Seknem tebou naprieč
Kvôli ďalšiemu srdcu sa modlím..

Mal si pravdu, možno strach
Len na krivdu podotknúť
A premeň ma v prach
Hlavu zotni, vzduch vysaj z pľúc
Mojej duše sa dotkni a nechaj ma plačúc v pokání


Na guľku do hlavy
Ponechať len koberec krvavý
A z každej spomienky
Je hosť nevítaný


Teraz, viac ako čokoľvek,
chcem Ticho..

Bez výčitiek..
Povstať zo sĺz riek
A zastaviť víchor
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 mím mím | 25. února 2014 v 22:18 | Reagovat

Balíme kufre , foťáky, nápady, myšlienky a sťahujeme sa na blogspot :3 nemysli si že si sa nás zbavila.

Inak hezu básen !

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama